Jdi na obsah Jdi na menu
 


                                       I. časť - 5.6.2007

Postupná úprava názvov podľa máp od 25.11.07

Poznámka úvodom. Niektoré odkazy na fotky nie sú už reálne. Pripravujem dôkladnejšie spracovanie aj s ilustráciou na stránkach: http://www.dobsina.estranky.sk/ prípadne zatiaľ na stránkach :  http://www.dobsincan.estranky.sk/

V Košiciach dňa 14.5.2009

  Úvodom by som na tejto stránke predovšetkým rád privítal tých dobšinčanov, ktorí by túto stránku obohatili o názvoslovie jednotlivých  chotárov, alebo aj iných názvov súvisiacich s Dobšinou a jej okolím. Preto prosím prípadných čitateľov, aby pripomienky  dali do komentárov, alebo priamo na môj email aby som stránku prípadne rozšíril. Chcem však podotknúť, že medzi samotnými dobšinčanmi sa rôznia názory na názvy rôznych vrchov, alebo dolín, preto sa ponasnažím aby jednotlivé názvy boli čo najviac v súlade zo súčasnými mapami. 

       Čo ma vlastne viedlo k uvedeniu tejto stránky. Hrabem sa v starých časopisoch a tak v mesačníku " Obzor Gemera " ročník V. č. 2 z roku 1974 na str. 73 som našiel článok " Chotárne názvy z Gemera " od autora PhDr. Jozefa Orlovského,  kde okrem iných mestečiek a dedín Gemera som našiel aj Dobšinú,  kde  uvádza  nasledovné názvy dobšinských chotárov a opisujem ich doslovne aj s pravdepodobnými chybami :

" Švarcenberk, Čutava, Gedeniš, Hanisej, Pelc, Eltrštén,Vincok, Ladova jaskina, Babina,Dlúhá huôra, Irešková,Ibrapark,Grígel, Cinopl, Krištova roven, Štengeraješ, Špicenhíbel, Velkie a Malie tešniarki, Za mosater, Trenki, Šajbi, Striebernie, Malí buchvalt, Velkí buchvalt, Vaserpahouskié mláti, Danková dolina, Pirtiská dolina,, Cudzenisko, Višná záhrada, Johmanka, Štemperšájer, Kluckí flek,  Šez buki, Grónik, Ramža, Gu mlinu. "

     To sú všetky tam vymenované. Samozrejme mnohé názvy mne chýbajú a nehovoriac o tom že poniektoré sú skomolenené. Nie je to ani abecedne ani miestne usporiadané a naviac rokmi sa  rôzne názvy menia. Mne osobne napríklad nie je záme kde môže byť Cudzenisko,  alebo Gu mlinu, alebo Cinopl. Je mi to absolútne neznáme. Naviac aj ja rokmi zabúdam mnohé názvy a tak by som sa rád pokúsil o určité zostavenie pomenovaní vrchov, prípadne dolín, pokiaľ si ich pamätám tak, ako ma ich naučil ešte môj otec Rudolf Pellionis nar. 1919. Pretože som už na mnohé zabudol, privítam každé pripomenutie určitého názvu. Aby som tomu dal určitý systém, začal by som vŕškami tesne obklopujúce Dobšinú a potom by som prešiel na vyššie okolité vrchy. Tak s Božou pomocou a s Vašou, by som začal od železničnej stanice Dobšiná s prípadnými poznámkami a prekladmi, pretože mnohé názvy boli pôvodne " Bulinerské " a tak teda prichádzam   s nasledovným vymenovaním :

Poznámka : V mesiaci novembri 2007 som vďaka ochote pracovníkov  Mestského úradu v Dobšinej získal  prístup k mape chotárnych názov Dobšinej, datovaných ku dňu 1.1.1952, takže ma vlastne na základe uvedeného čaká pomerne náročné prepracovanie mnohých častí ako pôvodne tu boli spracované. Počnúc prvým bodom už došlo ku prepracovaniu a bude to postupne doplňované, vrátane ešte   staršej mapy od autorov: Lux Mihály, Jesze Kálmán, ktorú mi poskytol  Jaroslav Valent a táto staršia mapa (určite staršia ako 100 rokov) bude textove poznamenávaná ako stará mapa.

Teraz nasleduje upravené vymenovanie s doplnením niektorých dolín.:

1./ Nad železničnou stanicou  v ľavo smerom do mesta sa nachádza les a vrch "STEINGERäISCH" ( v súčasnosti nazývaný Štengerajš) asi 661 m n.m  a v ňom nad železničnou stanicou  REBERSTEIN v preklade "Zbojnícka skala". Od Štengerajšu smerom na Vlachovo sa nachádza Hlboká dolka a na štátnej ceste sa nachádza  "TRUTZ " -  ( Tradovalo sa v minulosti , že na tomto mieste bolo pohostinstvo a keď sa manžel s manželkou " dobre " pohádal, šiel tam lebo to bolo ďalej od mesta a tam šiel piť, trucovať. Teda tam sa naší dedovia chodili vytrucovať)  TRUTZ čítaj TRUC, sa nachádza hneď naproti benzínke  pri odobočke na  Rejdovú. Keď sa obrátime smerom na Dobšinú od Trucu, v pravo sa nachádza dolina v starých mapách zaznamená pod názvom HAKNGRUNDEL v preklade  ( dolka v ktorej sa rúbe, kope ?) Neviem slovenský názov, ale táto dolina  vedie až pod Suchý vrch. Môj starý otec, Samuel Pellionis ale kopec a les  v pravo   od tejto doliny nazýval Gruwiklies - Grófske. Žial nikde na mapách to nenachádzam, ale asi to patrí do Vlachovského revíru. Od tejto dolky Hakengrundel smerom do mesta sú Nové cesty 654 m n.m. Nové cesty vidieť na snímku hneď za Štengerajšom v ľavo pozri snímok :

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-dobsina-od-janky-gotthardtovej-170474  Vedľa Štengerajšu v pravo  smerom ku Alwegu vidno aj nasledujúci kopček pod č. 2./ Je rozoznateľný najmä pri zväčšení. 

2./  Od Štengarajšu ďalej do mesta je nad Sáblerkou nepomenovaný kopček. Nenašiel som ho na žiadnej mape. Je to kopček od začiatku Zimnej ulice z východu až ku ceste ku Alwegu.  Pod ním je pomerne známa Sáblerka - pôvodne (Shablerhiebel )

3./ Ďalej nasleduje  JOCHMANSBRUN  ( Jochmanský prameň )JOHMANKA, ale skôr sa tak nazýva samotný prameň, ktorý tam vyteká .

4./ Nasleduje všetkým známy PISCHEL - PIŠEL, ktorý sa skladá z dvoch Pišlov tzv. Okrúhly a Farársky Pišel. Farársky je nad Evanjelickým kostolom. Bližšie pozri  obrázok  odkaz  a komentár ku tomuto na :

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-dobsina-od-janky-gotthardtovej-170474

5./ Ďalej nasleduje  SPITZENHIEBEL  - v súčasnosti nazývaný na mapaách ako  KONČISTÁ - 730 m n.m.

5a./ Nad Pišlom medzi  Spitzenhieblom ( na mape z 1952) označovaný  ako "Spitzenhugel  " bol kedysi Tannenwald  v preklade  jedľový les, ten je však vyrúbaný rsp na uvedenom mieste rastie iný porast prevažne hrabovo - bukový s brezou .

5b./ Nad Evangelickým cintorínom je vyvýšenina označovaná na starej mape podľa Kalmána ako " Die Heeh" vyvýšenina.

5c./ Nad vyvýšeninou je na mapách z roku 1952 Kopanicchen v preklade čosi ako kopček.

5d./ Ďalej na fotbalovým ihriskom je lesík označovaný (mapa 1952) ako STIRNCHEN v preklade bujačik.

5e.)  Za Bujačikom je lesík označovaný ako STURZ - neviem prípadný preklad a nedzi bujačikom a Sturzom je dolina pôvodne nazývaná Romzengrund -  Ramža, ktorá siaha až ku vrchu Farbárka.  

+++++  Potiaľ  upravené dňa  25.11.2007+++++++ 

6. / Farbárka - pozri na odkaz :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-stolick-vrchy-dobsinske-pohoria-171320

pravda krajší pohľad je z Dobšinskej strany na Farbárku, možno sa mi to v najbližšej dobe podarí.

7. / Za Farbárkou nasleduje "FRIEDWALD " v preklade mierový les, ktorý siaha prakticky k Ľudovej záhrade.    

8./  Tu pri Ľudovej záhrade, rsp. pri Vyšnom Hámri by som to pod Windzogom - (v preklade - Ťah vetra) v súčasnosti nazývaná Vincovka otočil dole do mesta smerom ku "MARÓNAM 1,2 a MARÓNA 3, ktorá končí prakticky v Lányiho Hute. V súčasnosti sa nazývajú MURÁNIKY.

9./ Naproti Marónam je FLÓS a nižšie pod ním RICK v preklade chrbát. Zaujímavé je že na najstaršej mape podľa Kalmána je táto oblasť označovaná ako Jerusalem. Bližšie pozri obrázok a text :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-jarna-dobsina-april-2007-170370

10./ Nad mestom trčí ďalej neslávny umelý kopec AZBEST, ktorý ale mal pôvodné pomenovanie  " ES KELBEL " v preklade To Teliatko.

11./ To Teliatko a Azbest zasahujú až do Veľkej a  Malej vlčej  doliny, nad ktorými je ŠTENPARK , a nad ňou "EBEN" -  ROVEŇ.Pod Rovňou v Malej Vlčej doline bolo pôvabné jazierko Maxmilianka pomenované podľa pôvodnej blzkej bane kde sa ťažil kobalt. Bližšie pozri na obrázok aj s komentárom na : http://www.ecards.cz/priv-fotka-ast-dobsinej-109143

Osobitne sa venujem v mojom menu  aj Malej vlčej doline. Viď moje menu.

12./  Za Štenparkom je vŕšok  GOLGENPARK ( Šibenná hora ) s povestnou Cigánskou kiarou . Bižšie pozri obrázok aj s komentárom :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-ast-dobsinskych-domcekov-170331

Vyššie uvedený odkaz je aj na bod 13.  teda na vrch Scharefenberg , v súčasnosti označovaný ako Fabiánka.

13./  Za cigánskou osadou idúc dolinou Stenseifen čítaj Šténzajfen v pravo sa nachádza zasa jeden z problematických vŕškov. Začína neďaleko posledne zatvorenej bane Dedičná, a jedná sa  o   SCHOAFENPARK   686 m n.m  - v preklade strmý alebo ostrý vrch. V roku 1952 označený ako Scharefenberg ) . Pokiaľ však nahliadneme do turistickej mapy zvanej Stolické vrchy, vydanej v roku 1985, tento vŕšok je označovaný ako Fabiánka, myslím že v Dobšinej je tento vŕšok pod týmto menom aj dosť známy. Za ním smerom na východ sa nachádzajú údolia "Veľké a Malé Tešnárky" a potom tzv. NAIA BEEK " v preklade - NOVÉ CESTY a tak sme zasa naproti  Štengerajšu odkiaľ sme vyšli. 

       To by bol zatiaľ ten spodný okruh a v tom vyšnom teda okolitých vyšších vrchov by som pokračoval na budúce.

Rudolf Pellionis 5.6.2007 s úpravou dňa 26.11.2007

                                              II. časť.

(Poznámka : druhá časť je prepracovaná na verzii sk.)

      Troška s obavou začínam tú druhú časť, neviem ako začať. Hodno však spomenúť, že Tešnárkami v pravo sa začínajú VOLOVSKÉ  VRCHY a vlastne počnúc IBERPARKOM všetko do ľava smerom na GUGEL,  by mali začínať STOLICKÉ VRCHY. Všetko samozrejme v rámci Slovenského rudohoria. Mojou snahou  by bolo pripojiť aj odkazy fotiek na jednotlivé kopce, ale zatiaľ nemám všetko pofotené.

      Začal by som teda južnou stranou, pretože tam vlastne ani poriadne kopce okrem Pišla nie sú :-)

1./ Za Pišlom sa nachádzajú TRENKY - mimochodom výborné hubárske terény . Odtiaľ je vynikajúci výhľad na RADZIM, ktorý už však patrí do Vyšnoslanského chotára. Pozri odkaz  na obrázok  aj s nižšie uvedeným komentárom:

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-dobsinske-vrchy-159622

Pišel s Dobšinou a s Radzimom , odkiaľ som  TRENKY fotil ( na tej lúčke pod Radzimom )  možno vidieť aj na snímke z Dobšinského kopca , pokiaľ kliknete na tento odkaz :

  http://www.ecards.cz/priv-fotka-horny-gemer-159609

2./ Nasleduje časť dobšinských kopcov, ktoré sú pomenovaním pomerne problematické, nie len pre mňa, ale aj na mapách sú pomenovania rôzne. V prvej časti  pod č. 7./ spomínam Friedwald. Dobre ho vidieť na snímke :

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-dobsina-44968  a to hneď za Pišlom , pod Stolicou. Podľa rozprávania mojich starých rodičov za Friedwaldom nasledoval TONANBOLD v preklade Jedlový les ale ten bol viac ku Spitznehieblu a hneď za Friedwaldom nasledovala ZILBERZICH - STRIEBORNÁ. Na mapách je však označovaná ako PALKOVÁ 1015 m n.m. Na turistických mapách som však v týchto miestach Striebornú našiel ale s výškou 880 m n.m. V údolí dole pod nimi  je prameň ZIMNÁ  VODA ( Zdroj pitnej vody pre Dobšinú. ) Určitý náhľad si možno urobiť aj keď z nie veľmi vydareného snímku :

  http://www.ecards.cz/priv-fotka-marcova-dobsina-2007-171398, kde na uvedenej snímke je najpravdepodobnejší popis týchto vrchov. Velmi dobre vidieť uvedené problematické trojvršie  teda Strieborná,880 m n.m., Palková 1015 m n.m a Buchwald 1293 m n.m. na snímku :

http://www.diskusia.sk/fotogaleria/displayimage-37-5.html a to v prípade že si kliknete na plné rozlíšenie  obrázku  a hneď za Pišlom  začína spomínané vyššieuvedené trojvršie.

3./  Od Zimnej vody údolím hore sa dostávame do doliny DANKOVÁ , ktorá je pod Buchwaldom a nasledujúcim veľmi známym obľubeným kopcom  ČUNTAVA  1112 m n.m. Bol som tam mnohokrát, ale mladší a momentálne aktuálny snímok z tohto atraktívneho kopca nemám.

S povolením J. Gotthardtovej  si však vypomáham nasledovným záberom :

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-kralova-hola-od-gotthardtovej-171600

 Z Čuntay je možné urobiť niekoľko pekných výletov a to buď na Rejdovskú stranu smerom na  TRESNÍK  1390 m n.m., cez priesmyk Priehyba až na samotnú STOLICU 1476 m n.m. najvýšší vrch Slovenského Rudohoria a teda aj Stolických vrchov. Pozri na Stolicu fotené spd Radzima :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-stolica-159610

Pokiaľ sa nepustíme smerom na Telgártsku stranu z Čuntavy, musím ešte pripomenúť v nasledujúcom bode vrchy, ktoré sa nachádzajú na pravej strane od Vyšného Hámra.

4./  Tesne nad Vyšným  Hámrom v pravo, pokiaľ ideme smerom na Zimnú vodu sa nachádza vrch BINDZÓG v preklade to znamená ťah vetra. Zrejme v minulosti starí dobšinčania pozorovali, že práve odtiaľto najčastejšie vanú vetry, teda od severozápadu do Dobšinej. Oficiálne na mapách je tento vrch označovaný ako VINCOVKA  879 m n.m.  Najlepší pohľad na Vincovku z mojich fotiek je práve na nasledujúcom zábere, kde sa nachádza uprostred a v pravo od nej je Čierna HORA  1152 m n.m. Pozri fotto :

http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=36828&poradie=18&next_img_type=gallery

Ešte medzi Vyšným Hámrom a Vyšnou Mašou je Medvedia dolka a keď ňou výjdeš takmer na Vincovku naskytne sa ti tento pohľad pozri fotto :

http://www.diskusia.sk/fotogaleria/displayimage-42-1.html

5./  Pokiaľ pokračujem ďalej prídeme do Vyšnej Maše, kde kedysi v minulosti boli pražiarne rúd a myslím aj prvé Vysoké pece na Slovensku. Nad Vyšnou Mašou v pravo sa nachádzajú ŠAJBY 1015m n.m. Žiaľ odtiaľ fotto žiadne nemám. Údolím pokračujeme ku Zimnej vode a do doliny DANKOVÁ , ktorá sa tiahne až k úpätiu ČUNTAVY. Pokiaľ z Čuntavy schádzame  lesnou smerom na Telgártsku stranu, dostaneme sa nad sedlo Besník , ktoré má okolo 1000 m n.m. a naskytne sa nám trebárs tento predjarný pohľad:

http://www.ecards.cz/priv-fotka-kralova-hola-16-marec-2007-94666

prípadne tento letný pohľad:

http://www.ecards.cz/priv-fotka-kralova-hola-v-letnych-mesiacoch-94782

6./  Od sedla Besník je možný pohľad na kopec ELTERNSTEN v preklade rodičovská skala, nemám vedomosti o tom, že by jeho názov bol ešte nejaký iný a nie je ani na mapách, ale mám ho na snímku :

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-pohlad-od-sedla-besnik-na-eltrsten-172675

prípadne ešte záber trocha  v ľavo smerom ku Dobšinskej ľadovej jaskyni, kde v pravej časti snímku vidno iba časť Elternstenu.Pozri nasledovný záber :

http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=47575&poradie=3&next_img_type=gallery

Táto lokalita je zaujímavá aj tým, že je to množstvo významných prameňov. Hoci sa píše že Hron pramení pod Kráľovou hoľou, je to síce pravda, ale pravdou je aj to že pramení práve z úbočia dobšinských kopcov. Inak znamenitá výborná pitná voda. Je tesne pod Sedlom Besník. Viď fotto :

 http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=46077&poradie=19&next_img_type=gallery, je to vlastne z úbočia ako sa ide smerom v pravo na Čuntavu.

7. Od sedla Besník  smerom ku Dobš. ľadovej jaskyni sa dostávame na Pusté Pole viď fottá :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-ltohlav-eur-psky-134920 a tu sme neďaleko prameňa Hnilca,

alebo pozri celkový pohľad na Pusté Pole :  

http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=48040&poradie=12&next_img_type=gallery

Z týchto miest máme možnosť si vybrať cestu cez hory a to ONDREJISKO, BOSRPAUCHSKÉ MLÁKY, HANISHEJ a ďalej popri Čiernej hore okolo Gáplu do Voňariek. Prípadne po štátnej ceste smerom ku ľadovej. V ôsmom bode teda budem pokračovať po tej štátnej ceste. :-)

8. /  Keď ste už veľmi unavení po ceste, môžete sa na Pustom poli zastaviť v horskom hoteli rovnomenného mena teda: Horský hotel PUSTÉ POLE. viď fotto :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-horsky-hotel-pust-pole-172850

to len tak na osvieženie. :-)))

Ďelej touto cestou sa dostaneme na kiržovatky ciest, krajov, okresov, ale aj pohorí.

Takže najprv cesty : od  Rožňavy -  Dobšinej, je možné  na uvedenej križovatke Pustého pola odbočiť na Poprad, alebo na Banskú Bystricu.  

Stretávajú sa tu tri kraje : Košický, Prešovský a Banskobystrický.

Ďalej sa tu stretávajú hranice okresov Rožňava. Brezno a Poprad a tekmer aj Spišská Nová Ves.

No a nakoniec sa tu vlastne dotýkajú tri horstvá Slovenska a to Nízke Tatry, Slovenské rudohorie a Slovenský raj.  

Na toto rázcestie a križovatku ciest, krajov, okresov  a horstiev pozri na fotto :

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-razcestie-pod-kralovou-holu-172879

9. Od uvedenej križovatky smerom na Dobš. ľadovú jaskyňu sa dostaneme na Ranč pri Ostrej skale  viď fotto :

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-ran-pri-ostrej-skale-172851

nie som si istým s pohorím, ale pravdepodobne v pozadí za rančom je časť masívu ONDREJISKO 1270 m n.m.

10./ Za Rančom sa dostávame ku osade Dobšinská ľadová jaskyňa s príznačným kopcom SPITZESTEEN na mapách v súčasnosti označovaná ako OSTRÁ SKALA  970 m n.m. viď. fotto:

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-osada-dobsinska-ladova-jaskyna-45259

11./  Nasleduje klenot našej prírody samotná Dobšinská ľadová  jaskyňa , ktorá je našim unikátnym prírodným bohatstvom. Z toho konkrétne fotá nemám ale kliknutím na Google a vyhľadaním fotiek tejto jaskyne je myslím zbytočné niekomu pripomínať. Na mape je umiestnená vo vrchu DUČA  1142 m n.m. Samotní dobšinčania však tvrdia že je vo vrchoch HANISHEJU na mape označovaná ako HANESOVÁ. 

12./ Pokiaľ pokračujeme po štátnej ceste od Dobšinskej ľadovej jaskyne na Dobšinú, ocitneme sa pred vrchom KRIVIAN,pred  ktorým teraz prechádzajú železničný ako aj cestný tunel, a teda pokiaľ nechceme si krátiť cestu prípadnými tunelmi - čo peši veľmi neodporúčam ( mimochodom ako asi šiestak zákl. školy som prešiel železničným tunelom práve v dobe keď tam šiel ešte parný rýchlik. Vyzeral som ako čert) tak prejdeme nádherným Stratenským kaňónom  niekde na mapách označovaný ako Stratenská dolina. Z tohto čarovného kúta mám niekoľko nádherných záberov  tak príkladmo uvádzam aspoň tieto dva :

 http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=46737&poradie=17&next_img_type=gallery

a SRNČIE SKALY :

http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=48833&poradie=8&next_img_type=gallery

13./ Zvláštnu a osobitnú  pozornosť v Stratenskom kaňóne si zasluhuje  odbočka na Hrabušice , kde je jazierko HANSJAKUBOVÁ  ( Súčasť Slovenského raja ) t.č. v súkromnej držbe . Zvlášť sa tomu venujem na fotkách ale aj v iných diskusiách na :

 http://www.nahuby.sk/fotogaleria_autora.php?galeria_id=12459

Ku tejto časti Stratenského chotára a teda aj Dobšinského mikroregiónu sa ďalej ani radšej nevyjadrujem.

14./ Stratenská dolina ústi do malebnej  obce Stratená ležiaca medzi dvoma vrchmi od severu  - MARČEKOVÁ  1102 m n.m. a z dobšinskej strany vrch PELTZ 1004 m n.m, označovaný na mapách  NA PELCI  Časť Stratenej mám odfotenú na :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-stratena-z-podjazdu-zeleznicnej-trate-72543

Z pod uvedeného železničného mosta opačným smerom sa ide do Stratenskej TESNINY na mapách označovaná ako Stratenská Tiesňava, ktorá vedie pod HANISHEJ. Viď foto :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-zakutia-slovenskeho-raja-72555

Po oboch stranách tiesňavy je množstvo jaskýň, mimo iné nesprístupnená nádherná STRATENSKÁ JASKYŇA, ktorú si možno vyhľadať na stránkach www.nahuby.sk  . Konkrétne zábery z tejto jaskyne uvádza MUDr.Ester Bohunická napríklad na zábere :

http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=55065

Je známe, že táto Stratenská jaskyňa je vlastne prepojená aj zo samotnou Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Je to vlastne jden rozsiahly jaskynný systém.

15./ zo samotnej Stratenej si možno vybrať buď pokračujeme smerom do Slovenského raja na Stratenskú pílu  viď fotto :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-stratenska-pila-44967 a ďalej do Veľkého a Malého zajfu, ďalej na Glac, prípadne do niektorých roklín Slovenského raja.

16./ Alebo pokračujeme zo Stratenej popri Pelcu okolo Voniarok smerom na Dobšinský kopec. Z Voniarok mám nasledovné zábery :

http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=29550&poradie=27&next_img_type=gallery

alebo :

http://www.diskusia.sk/fotogaleria/displayimage-28-20.html 

17. /  Za Voniarkami sa nachádza Stempelschajer- čítaj Štempelšájer  na mapách označovaný ako VLČIE DIERY  951 m n.m. a mám to odfotené od radnice v Dobšinej viď foto :  

http://www.diskusia.sk/fotogaleria/displayimage-37-9.html

to je ten osvietený vrch za radnicou.

18./ Od Štempelšájeru ďalej smerom ku Čiernej hore sa nachádza GÁPEL 961 m n.m., z týchto miest žiaľ žiadne zábery nemám.

19./ Pomerne dosť velkým prekvapením je pre mňa samotná Čierna hora .Pred tým nazývaný SCHWARTZEVWALD v preklade čierny les. Na Dobšinskom kopci som si odfotil orientačné fotto dobšinských vrchov a sa vlastne dozvedám že tento masív, ktorý som vždy považoval ako jeden celok sa skladá vlastne z dvoch vrchov a to Čierna hora a  Pátrov grúň 1151 m n.m. Pozri nasledovné fotto :

 http://www.ecards.cz/priv-fotka-odfotene-orientacne-fotto-na-dobsinskom-kopci-173860

20./ To sme už ale zasa zabočili a potrebujeme sa vrátiť na štátnu cestu od Voniarok , kde je možný aj pohľad smerom na Palcmanskú Mašu, rsp. Dedinky. Viď fotto :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-priehrada-palcmanska-masa-od-voniarok-174018

21./ Cestou pokračujeme ďalej smerom cez tzv. LONGANPARK- DLHÝ VRCH  ktorý má tiež okolo 1000 metrov nadmorskej výšky.Tento Dlhý vrch vidno dobre na nasledovnom zábere, kde sa tiahne prakticky na horizonte od ľava vrátane Dobšinského kopca 974 m n.m., ktorý názov sa vžil v posledných rokoch a tiahne sa takmer pred  Gúgel. Viď fotto :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-ast-dobsinej-109143

22./  Z Dobšinkého kopca po hrebeni pokračujeme ďalej na GUGEL , niekde na mapách označovaný ako KRUHOVÁ 991 m n.m. Gugel vidno dobre na snímku :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-gugel-a-iberpark-174094

z ľava na horizonte je ešte časť Dlhého vrchu, potom nasleduje Gugel, ktorý možno rozpoznať aj podľa toho že v jeho strede je pozostatok násypu  bane : " Jóreméň " pôvodne z maďarčiny Jó remeény " Dobrá nádej " Ďalej od  Gugla je IBERPARK  v preklade niečo ako : "Nad vrchmi " ktorý siaha až ku sedlu , blížiace sa ku Jeleniarke.

23./ Nasledujúci záber zobrazuje z ľava ešte časť Iberparku to sedlo fakt pomenovať neviem. Potom nasleduje vrch HIRSCH-KHOLUNG  čo v preklade znamená "Jeleň a pálenie dreveného uhlia" čiže starí dobšinčania to pomenovali podľa vlastnosti tohto vrchu, že tam bolo asi veľa jeleňov a pálilo sa tam drevené uhlie. V súčasnosti sa tento vrch na mapách označuje ako JELENIARKA  1014 m n.m. Za Jeleniarkou sa nachádza BABINÁ 1278 m n.m, ale to už viacmenej patrí do Vlachovského revíru, pokiaľ sa nemýlim. Vedľa Jelerniarky teda od Babinej v pravo na snímku je SUCHÝ VRCH  972 m n.m a je zaujímavé, že ho takto volali  aj starí dobšinčania - teda v dobách keď prevládalo Bulinerské nárečie. Viď foto :

http://www.ecards.cz/priv-fotka-jeleniarka-babina-suchy-vrch-174095

24./ Od Suchého vrchu v pravo sa nachádza : ES GRIEWIKLIES - v preklade Grófske, ale na súčasných mapách je to pod súhrnom Suchého vrchu. Pod ním sú Nové cesty, ale tieto snímky už v tomto článku už sú. Možno ešte záverom pridám fotku Grófskeho a Dobšinského potoku fotené z mosta na Ruži. Viď fotto :

http://www.diskusia.sk/fotogaleria/displayimage-37-3.html

                                    ZÁVER

        Tak som sa prepracoval  revírom Dobšinej v hrubých črtách dookola a viem, že voči tomu môže byť veľmi veľa výhrad a najmä doplnkov. Najmä lesníci poznajú chotár úplne podrobne, takže by mali možnosť menovať ešte desiatky ďalších  možných názvov. Je to proste vymenované tak, ako si to vo svojich 63 rokov svojho veku pamätám. Za prípadné pripomienky najmä emailom vám budem povďačný.

11 júla 2007 Rudolf  PELLIONIS

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Mapu dobšinského chotára

(Rudolf Pellionis, 25. 11. 2007 17:09)

Mapu dobšinského chotára nájdete v samostatnom menu na mojich stránkach, pripomínam to len v prípade že by to niekto náhodou prehliadol :-)

Re : Dakujem velmi zaujimave.

(Rudolf Pellionis, 28. 7. 2007 14:22)

Vždy ma poteší keď je tu na mojich stránkach nejaká odozva. Viem že som ešte veľa toho vynechal - teda v tých chotárnych názvoch, škoda, že sa neozývajú tí dobšinčania, ktorí to ovládajú perfekt. Ale asi ani o mojej stránke nevedia. Karol inak o tej Dobšinej čo píšeš, mám podobné pocity ako Ty!!!!! O Ondrejovi Rozložnikovi viem aj sme si písali. Dúfam že sa mu podarí knihu vydať.

Dakujem velmi zaujimave.

(Karol Kasanicky, 27. 7. 2007 15:07)

Nazdar Rudo,
neviem ci si ma pamatas, vyrastal som v Dobsinej na fare.
Pomohol si mi spomenut si na nazvy okolia Dobsinej, ktore som uz pozabudal.
Odstahoval som sa z Dobsinej v roku 1960 a mam ju v pamati zafixovanu taku ako bola vtedy, bez panelovych domov, a nasledkov, ktore tato vystavba so sebou priniesla. (Vyprazdnenie starych domov a ich obsadenie spoluobcanmi, ktori nemaju v laske poriadok).
Ked pridem teraz do Dobsinej na hroby tak mi je smutno, ked vidim osarpane rozpadajuce sa budovy, na ktorych su este napisy, ktore si pamatam z detstva Zde provereno min net.....
Vazim si Tvoju dokumentacnu cinnost.
Neviem ci vies, ze v tychto dnoch pripravuje Ondro Rozloznik knihu o Dobsinej a banictve.
Pozdravujem a prajem vela peknych fotografii, ak chces mozem Ti aj ja nejake poslat.
karol
kkasanicky@gmail.com

Perfektné

(peter, 17. 7. 2007 10:09)

Si ma bráško prekvapil. Ak budem mať trochu viacej času, tak to podrobnejšie preštudujum. Tiež si už všetko nepamätám. Tu by vedel poradiť len náš nebohý papi.