Jdi na obsah Jdi na menu
 


        Pokiaľ si čítate v starších archívoch, rsp. niečo v histórii o Dobšinej, prvé čo Vám musí udrieť do očí, vždy v minulosti to bolo prosperujúce mesto, ktoré vynikalo napríklad  v školstve, baníctve, hutníctve, papierníctve, poľnohospodárstve, atď., a to všetko prinášalo pre mesto zdroj príjmov, čo sa odzrkadlilo aj na živote jeho obyvateľov. Je známe, že v minulosti bola Dobšiná " mozgom Gemera " Tak napríklad do okresného mesta Rožňava cestovala za prácou na významných pozíciach dobšinská inteligencia.

       Tak si Dobšiná žila pomerne slušným životom a to aj v rokoch 18. storočia ,  aj  19 storočia.Možno povedať, že napriek zlej medzinárodnej politickej situácii, krízy, vrátane vojen aj v prvej polovici 20 storočia.  Je hodno spomenúť, že samotné mesto bolo potravinársky sebestačné. Vôkol Dobšinej bolo množstvo obrobených polí až hore na Pišel, Rik, Golgenpark, Štenpark, Flós a ďalšie okolité vrchy kde sa pestovali zemiaky, pšenica a iné poľnohospodárske plodiny. Okrem toho skoro v každej domácnosti, pokiaľ to nebola výlučne banícka rodina, chovali niekoľko kráv a iného dobytka. Ešte ja sa pamätám na Dobšinú v rokoch 1951, keď po uliciach ráno vychádzali  a večer  takmer do každého dvora v meste sa vracali z pastvy množstvo kravičiek. Dobšiná voňala senom, ale aj čistotou. Napriek tomu, že bolo vtedy ešte dosť koní a povozov, kravy, či kozy vracajúce sa z pastvy aj tak  ulice boli hneď čisté a pozametané. V tom čase akosi neexistovala ani kriminalita. Bolo nemysliteľné siahnúť na cudzí majetok na poli - teda kradnúť.

        Čo sa stalo s tak prosperujúcim mestom, ktoré si v minulosti dovolilo vybudovať kúpaliská, Ľudovú záhradu, dokonca kasíno, malo bohatú kultúrnu činnosť,  časté zábavy, divadelníctvo atď., atď...  

        Iste je pravdou, že veľkú zásluhu na úpadku mesta mala aj postupná likvidácia baníctva, straty  možnosti zamestnania  a nasledujúci nezdravý socialistický režim, ktorý likvidoval potravinársku sebestačnosť  Dobšinej tým, že vytvoril napríklad neprosperujúce JRD a strata záujmu občanov takzvane pracovať na cudzom. Veľkú ranu Dobšinej dala politika 50-tich až 60-tich rokov minulého storočia, tzv.., integráciou  neprispôsobivých občanov z cigánskej osady, medzi ostatných obyvateľov mesta. Malo sa za to, že presťahovaním určitých rodín z "kolónie" do mesta, dôjde ku prevychovaniu týchto občanov, na úroveň ostatného obyvateľstva. Čo sa však stalo? Spustila sa lavína a postupne mesto chradne a na mnohých miestch dostáva práve podobu bývalej kolónie!! Žiaľ!!!

       Ako z tohto začarovaného kruhu? Kde je bieda, tam sa bieda ešte viac kopí. Nechcem tým povedať, že Dobšiná je odsúdená na postupný zánik a zchátranie aspoň tomu osobne neverím! Ale ako z toho von? Je to dosť tvrdé, ale je už osvedčenou pravdou, kde sú tvrdé atraktívne  podmienky na bývanie, tam sa bieda neudrží nájde si cestu ľahšieho odporu a odchádza. Tak napríklad zmizli z niektorých sídisk v Košiciach neprispôsobiví  občania, pretože to proste jednoducho ekonomicky neutiahnu. Je to kruté, ale idú tam, kde je to lacnejšie.

      Pokiaľ chce Dobšiná prežiť, nutne si potrebuje postupne vybudovať prostredie, v ktorom sa bude zle vodiť kriminálnikom, lajdákom, rôznym príživnikom. Nikto nezosype Dobšinej zlato k nohám, Dobšiná potrebuje to zlato, čo niekedy bolo v horách ukryté  si znovu vydolovať iným spôsobom - teda učite nie ťažbou. Je to v mysliach ľudí, ktorým na Dobšinej záleží. Bude to turizmus? Alebo inak prilákaná investícia z Eurofondov? Bude tu atraktívne bývanie? V niečom sa musí Dobšiná pohnúť dopredu, aby Dobšiná bola doslova drahá a hodná svojho prosperujúceho osudu tak, ako kedysi dávno bývala. Isté náznaky tu sú. Napríklad vysoko si vážim faktu, že vedenie mesta má záujem na rekonštrukcii ciest, vodovodu a ďalších aktivít, ktoré skrášlujú mesto. Na druhej strane sa však napríklad pozrite na určité časti Zimnej ulice, kde nerobí žiaden problém určitým  "tiež osobám" vykonať veľkú či malú potrebu priamo na ulici. Sú to škvrny mesta, ktoré jednoducho musia odtiaľ zmiznúť!!! Ako? Iste ťažko, ale postupne, možno aj drastickými postupmi zdražovania bývania a daní.

      Dobšiná má nádherné prostredie. Mrzí ma napríklad, že svah na Pišli sa v zime nezasnežuje. Aj tu by mohol  byť ideálny lyžiarsky komplex. Musia sa vytvoriť podmienky, aby do tohto regiónu prichádzali ľudia, ktorí tu čosi nájdu a budú vyhľadávať. S príchodom ľudí, prídu aj peniaze. Je to iba moja naivná predstava? Pokiaľ týmto smerom cesta nepovedie, je nutné zabezpečiť najmä mladým určitú atraktívnu prácu, aby neodchádzali, neopúšťali domy, do  ktorých sa potom nasťahujú ľudia, ktorým na Dobšinej nezáleží a len zhoršujú samotný obraz mesta. Verím že sa ešte nájdu mladí, zapálení dobšinčania ako napríklad :    Občianske združenie Mladá Dobšiná .

    Je to mojim úprimným prianím aby Dobšiná bola zasa tým, čo niekedy bola a verím, že sa to raz naplní.

Rudlof Pellionis, 10.augusta  2007             

       

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA